Šialený detektív. Legrační detektív. StaVl Zosimov Premudroslovsky

      Mladý Ottila získal nasledujúce skúsenosti so službou kmeňa, presnejšie zložil skúšky v: lukostreľba, hádzanie tomahawk, “šplhanie po kmeňoch”, čo mu umožnilo vyliezť na vodorovných aj zvislých rovinách. Mohol tiež hádzať obe nohy cez svoje uši alebo iné uši, a keď držal na rukách obidve ruky, tancoval tanec z kohútika, robil trojitý kotrmelec hore, nabok, dopredu, dozadu a bez toho, aby sa dotkol podlahy. Naučil sa krotiť mačky, psy a iné hryzavé a hltavé zvieratá, vrátane komárov, ploštice domácej, vši a medvede grizzly.

      Po tom, čo bol Ottila poslaný na vlastnú žiadosť a kvôli chorobe svojej matky, bol poslaný na ministerstvo vnútra ako úradník – pobočník Marshalla, ktorého nikdy nevidel v očiach, ale počul iba svoj hlas v rádiu a špeciálnom telefóne. Po tridsiatich dvoch rokoch bol kvôli škrtom v administratívnom aparáte premiestnený do dediny Sokolov Ruchey, Leningradská oblasť a v Petrohrade lyubská železnica.

      Pridelili mu chatu, bývalú odbornú školu. Prvá polovica chaty zaberala priestory na bývanie a druhá bola určená ako silná stránka.

      A potom Ottila Aligadzhievich sedí vo svojej kancelárii a píše štvrťročnú a potom okamžite výročnú správu. Ponáhľa sa, robí chyby, pletie slová v jazykoch a poznal tucet z nich, vrátane: francúzštiny, rodného kmeňa, piatich rôznych sovietskych jazykov, latinčiny, ruského jazyka, ruskej literatúry, ruského feny, ruského bezdomovca, jazyka vyšetrovateľa a ďalších.

      Píše, píše a potom do jeho kancelárie príde desaťročný syn:

      – Otec? – skromne detinsky požiadal sto tridsať centimetrov desaťročného syna Izyu.

      – Čože, synu? – bez toho, aby zdvihol hlavu, odpovedal otcovi deväťdesiatdeväť centimetrov.

      – Tati..? – Izya zaváhala. Otec stále písal.

      – … dobre, hovorte?! spýtal sa otec.

      – Otecko, pozrel som sa sem na krabicu, čo?

      – A čo?

      – Niektoré slová mi tam nie sú jasné…

      Ottila sa pozrela na svojho syna ako otec, bez toho, aby sklopila hlavu, zdvihla nohy na špeciálnu stoličku s schodovými zábradliami na bočných nohách, vstala, otočila sa a posadila sa na stôl. Láskavo sa pozrel na svojho syna cez okuliare, pustil ich na špičku nosa a spýtal sa, pozrel do očí svojho syna a nezdvihol hlavu, čo spôsobilo, že mu bolela hlava a bolesť krku. Pozrel sa na všetkých zdola nahor. Porušovalo to aj jeho občianske postavenie. A ešte viac pred synom, ktorý vyrastal ako obyčajné dieťa. A teraz, keď sedel na stole, sa dokonca mohol zamračiť na svoje čierne obočie.

      – A aké slová ti nerozumejú, synu?

      – No..: Prezident, nejaká moc, FSB.. čo je to? Zatiaľ sme neprešli históriou. Je to tak, prchavo.

      – Alebo ste iba prokuratúrou počas tohto obdobia štúdia. – otec sa usmial, zložil si okuliare a zľahka ich zovrel do pästi, ktorú sa potom oprel o stôl. Druhou rukou udrel svojho syna na plece a trel ho obrovskou plešatou hlavou, ktorá nebola ľudská.

      – Dobre, počúvajte, – otec si povzdychol, – prezidentom v našej rodine som ja, nejaká moc je vaša matka. No, ona vieš, čo robí… Nedovolí sa oddávať, kontroluje hodiny.

      – Feeds, – pridal Izya.

      – Nie je krmivo, ale pripravuje jedlo. – pridal otec.

      – A potom kto sa živí?

      Otec nahliadol do ľavého oka svojho úzkoprsého starého otca, potom do pravého oka so širokým okom, ktoré šlo k jeho synovi od svojej prababičky, hovoria, že bola Číňanka, ale iba Russifikovaná. Tak si nárokoval svoju manželku; výška, hmotnosť a šírka pásu v dvesto. Vedľa blond vlasy a modrooký, na rozdiel od červenooký otec.

      – Krmím vás všetkých! – hrdo na podtónovaného otca odpovedal a vydesil hruď. Jeho tvár bola múdra.

      – A kto je babička? – spýtal sa syna a zdvihol nos.

      – Nevyberaj si nos, syn, dnes nie je banícky deň, – a jemne vytiahol ruku z hlavy svojho syna, -.. naša babička je KGB. Starý pôvodný KGB.

      – A čo je KGB? – Sonny sa bojí.

      Otec pustil ruku svojho syna a pri pohľade od svojho syna hľadel ako baran na novú bránu, na portrét Dzerzhinského.

      – KGB je rovnaké ako FSB. Iba stará ako babička. A spravodlivé, nie ako teraz, všetko je skorumpované… vo všeobecnosti je babička FSB…

      – KGB … – syn sa napravil a keď si v hĺbke nosných dier vystrelil šabľu suchého uzla, vytiahol sa, pozrel na neho a zahryzol si tesáky, vyplienil sa a pokrčil nos. – krát, slaný.

      – Nejedzte ikry, ktoré vás vaša matka nekrmuje?! – otec bol rozhorčený.

      – Nie, kŕmite.

      – Zarobím peniaze na krmivo. A matka varí a živí sa tým, čo som zarobila. Rozumiem?

      – Prijaté,