Posledné Vianoce Na Zemi. Andrea Lepri
si zničil ty?“
Harry prisvedčí. Potom si dá ruky dozadu a hľadí na svoje topánky. Čaká, že ho otec vyhreší. Vie, že by si to zaslúžil.
„Ale prečo, pýta sa však jeho otec.
„Podviedli ťa. Ten model je falošný. V Sfinge chýba izba Slnka a izba Vedomostí. A potom aj v Cheopsovej pyramíde chýba Zedova izba, vysvetľuje Harry. A znovu ho nechá s otvorenými ústami. James musel použiť všetky svoje vnútorné sily nato, aby nestratil trpezlivosť. Za niekoľko hodín ho jeho syn niekoľkokrát hrozne vydesil. Okrem toho zničil pár dvesto dolárových okuliarov a tristo dolárovú plastovú maketu, ak nepočítame udicu, pre ktorú je ešte treba ísť. Chvíľu počkal. Keď si už bol istý, že bude schopný zniesť zvyšok konverzácie bez toho, aby explodoval, položil mu otázku.
„Ako to môžeš tvrdiť?“
„Ja ...viem to a hotovo!“ odpovie Harry s trochou prezumpcie v hlase. Potom sa pozrie opäť na neporiadok, ktorý vládne v izbe a zatvári sa, že mu je to ľúto. „Ocko, čo... čo sa deje?“ kokce, zatiaľ čo sa rozbehne smerom k nemu a nechá sa objať. Cíti sa tak aspoň trochu istejšie. Na Jamesa doľahne bezmocnosť.
„Prepáč, meškám,“ povie Larry, keď vchádza do jej kancelárie. Lapá po dychu a brucho sa na ňom ešte stále hojdá od toho, ako sa ponáhľal. Košeľa mu z jednej strany vytŕča z nohavíc a výdatne sa potí. Helen odpovie pokrčením ramien. Pritom sa stále škriabe po malíčku. On si vreckovkou osuší krk a uhladí si účes, upravený do prehadzovanej.
„Ah, čo sa ti stalo s prstom?“ spýta sa jej znepokojený. Teraz už mala prvý článok takmer úplne zlúpaný. Malíček bol na povrchu taký sinavý, že vyzeral, ako by mal každú chvíľu odpadnúť.
„Neviem, ale nebude to nič vážne… asi nejaká mikóza alebo psoriáza, zo stresu. Alebo niečo také. Začal ma pokúšať už minulú noc“ odpovie nervózne. Má plno všelijakých problémov. Zdá sa však, že všetci si všímajú len tento hlúpy prst.
„Možno to bude, ako ty vravíš, len nejaká hlúposť. Ale na tvojom mieste by som si na to dal aspoň nejakú náplasť. Je tu veľmi prašné prostredie a určite mu nepomôže, aby sa zahojil.“
„Ďakujem za radu, potom si ju nalepím.“
„Dobre. Kvôli čomu si mi volala?“
„O minútku uvidíš. Dúfam len, že si ešte neobedoval. Alebo ak hej, tak že si to už strávil.“ povie mu a zodvihne sa.
„Nechápem“ odpovie Larry zmätene.
„Ideme zobrať nejaké vzorky z čerstvo pitvaných mŕtvol“ vysvetlí mu Helen, po ceste chodbou, vedúcou k márnici.
„Počkaj chvíľu“ odpovie chemik a zastaví sa uprostred chodby. „Vieš, že na tieto veci treba súdne povolenie, však?“ povie a využije pauzu na to, aby si odlepil košeľu zo spoteného tela. Aj napriek tomu, že klimatizácia je na maximum, nedokáže sa prestať potiť. A látka sa mu nepríjemne lepí na pokožku. Helen prisvedčí.
„A ak su mŕtvoly čerstvo vypitvané, tak povolenie nemáš, však?“ trvá na svojom on. Zo sklenených dverí kancelárie sa vykloní Joe, ktorý sa s námahou snaží pokračovať vo svojom počítačovom vyhľadávaní, aby sa na nich pozrel. Larry, evidentne, hovorí veľmi hlasne. Helen sa v rozpakoch pozrie na Joea. On jej však odpovie len náznakom úsmevu. Potom sa vráti ku svojej práci. Helen chytí Larryho za rameno a ťahá ho do rohu, kde ich nemôže nikto vidieť ani počuť.
„Na tých mŕtvolách je niečo zvláštne. Pravdepodobne to niečo, je jediná stopa, ktorú máme, pokiaľ ide o ich smrť. A som presvedčená, že ty si jediný človek, ktorý ju dokáže rozlúštiť.“
„Nezbláznila si sa náhodou? Zabudla si, že pracujem v papierňach?“
„A ty? Nezabudol si náhodou, že toto nie je po prvýkrát, čo nám robíš poradcu?“
„Máš pravdu“ prisvedčí on, „ale nikdy som nevidel zblízka mŕtvolu. Mala by si sa obrátiť na odborníka... A potom, nemala by si počkať než ti dá sudca o.k.? Čo znamená všetok ten zhon?“
„Obávam sa, že tá stopa by mohla zmiznúť skôr, než budú papiere hotové…“
„A o čo sa teda jedná?“
„Uvidíš to na vlastné oči.“
„A ak by sa to niekto dozvedel?“
„Beriem si to celé na vlastnú zodpovednosť,“
„To teda znamená, že budem pracovať gratis?“ mieni Larry mierne sklamaný. Helen mu namiesto odpovede venuje silený úsmev. On sa pozrie na ňu trochu nerozhodne. „No tak dobre“ povie a po chvíli sa dá znovu do pohybu, „ale len preto, že ty si môj obľúbený šerif!"
Helen ho usadí v prázdnej miestnosti vedľa márnice a ide sa uistiť, či je vzduch čistý. Potom sa vráti, aby ho zavolala. Keď vstúpia do márnice, zamkne dvere zvnútra.
„Je to naozaj nutné?„ spýta sa jej Larry.
„Radšej nech nikto nevie, že sme tu.“ odpovie ona a Larry prisvedčí, aj keď nie veľmi presvedčivo.
„To, čo budeš vidieť sa ti nebude veľmi páčiť“ povie mu, keď kráčajú smerom k chladiacim boxom, aby ho pripravila.
„V pohode, môj žalúdok ma zatiaľ ešte nezradil“ ubezpečí ju a pomyslí si, že toto snáď nebude po prvýkrát, kedy k tomu dôjde. „Ale skúsme sa poponáhľať. Toto miesto sa mi vôbec nepáči“ dodá. Helen vytiahne z chladiaceho boxu zásuvky s mŕtvolami a pozerajúc Larrymu do oči z nich stiahne plachty.
„Ó môj bože, čo ich takto zbedačilo?“ zvolal a odvrátil pohľad inam. Mimovoľne pritom ustúpil dozadu.
„Čo tým chceš povedať?“ opýta sa Helen. Potom sa pozrie na telá a mimovoľne zhíkne. Tie dve mŕtve telá boli v procese mumifikácie. Ich tváre boli už prebrázdené hlbokými vráskami a očné jamky vyzerali takmer ako prázdne. Kosti na celom tele trčali arogantne spod kože a stehy na reze v tvare „Y“ na prsiach, sa úplne uvoľnili.
„Sú len dve riešenia. Alebo je toto nočná mora, alebo jednoducho šaliem“ zamrmlala.
„Čo to sakra ...?“ vyhŕkne chemik, keď sa mu podarí chytiť znovu dych.
„Neviem... Sú mŕtvi len dva dni ale vyzerajú, ako keby prešlo najmenej desať rokov. Nemôžeme stratiť ani minútu“ odpovie ona a natiahne ruku k elektrickému panelu.
„Počkaj, čo chceš robiť? Ja ne...“
„Musím zhasnúť svetlá.“
„Žartuješ? Chceš aby som sa ti tu po...?“
„To je jediný spôsob, ako ti ukázať to, čo treba. Aj keď ťa nemôžem prinútiť. Ak sa na to necítiš, môžme ihneď odísť. Nemyslela som, že ich nájdem v tomto stave.“ vraví ona sklamane.
Larry o tom chvíľu premýšľa. „Urob, čo treba, ale urob to čo najrýchlejšie ako vieš. Neviem sa dočkať kedy odtiaľto vypadnem.
„Ani ja“ odpovie. Rýchlo vypne svetlo a mŕtvoly, začnú ihneď svetielkovať, aj keď omnoho menej ako pred niekoľkými hodinami.
„Videl si to? Pýta sa Helen zapínajúc svetlo.
„Jasne, že som videl...ale čo je to?“
„Myslela som, že mi to povieš ty. Určite sa nejedná o žiarenie. Je to veľmi jemný a lepkavý prášok. To je to, čo