Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni
ukonÄenà konverzácie zo strany senátora ostali traja vojaci chvÃľu pozeraÅ¥ na monitor, na ktorom sa zobrazovali abstraktné farebné výjavy.
âA teraz? Äo budeme robiÅ¥?â opýtal sa vysoký a chudý, ÄÃm preruÅ¡il kolektÃvnu hypnózu pozerania na monitor.
âJa by som jeden nápad mal,â odpovedal ten tlsÅ¥och. âUž sme dlho nemali niÄ pod zub a ja vidÃm vÅ¡ade okolo seba poletovaÅ¥ hamburgery.â
âKde chceÅ¡ nájsÅ¥ teraz hamburger?â
âNemám ani poÅatia, ale ak nieÄo ihneÄ nezjem, odpadnem.â
âChudáÄik, teraz odpadne,â komentoval to ten chudý. Potom zmenil tón reÄi: âSo vÅ¡etkými zásobami, ktoré máš na bokoch, by si mohol ostaÅ¥ bez jedla aj mesiac!â
âTeraz už dosÅ¥ s tými blbosÅ¥ami! Obaja!â zvolal namrzený generál. âMusÃme pripraviÅ¥ akÄný plán.â
âAle ja s prázdnym žalúdkom nemôžem rozmýšľaÅ¥,â povedal odovzdane tlsÅ¥och.
âNo tak dobre,â povedal Campbell zdvihnúc roky na znak toho, že sa vzdáva, âideme sa najesÅ¥. Plán budeme Å¡tudovaÅ¥ pri stole, aj tak máme dosÅ¥ Äasu, kým nedorazà senátor.â
âTo je správna reÄ, pán generál,â zvolal spokojne tlsÅ¥och. âPoznám miesteÄko, kde robia fantastickú dusenú baraninu so zemiakmi, mrkvou a hráškom, také chutnuÄké s curry omáÄkou.â
âNuž, musÃm povedaÅ¥, že po takomto podrobnom opise som aj ja trochu vyhladol,â povedal chudý a pošúchal si ruky.
âNo dobre, presvedÄili ste ma,â ozval sa generál a zdvihol sa zo stoliÄky. âIdeme, ale snažme sa, aby nás nikto nevidel. Aj keÄ nás eÅ¡te urÄite neodhalili, v každom prÃpade som uÅ¡iel z väzenia.â
âA my dvaja nie?â ozval sa chudý. âUÅ¡li sme z tábora a urÄite nás vÅ¡ade hľadajú. V každom prÃpade, zatiaľ sa na to vykaÅ¡lime.â
Po niekoľkých minútach sa auto s troma osobami hnalo po poloprázdnych cestách mesta a pri jazde vÃrilo kúdoly jemného prachu.
âUž sme tu, tamto to je,â zvolal tuÄný, ktorý sedel na zadnom sedadle. âJe trochu neskoro, ale poznám majiteľa. Nebude nám robiÅ¥ žiadne problémy.â
Chudý, ktorý bol za volantom, hľadal nejaké zastrÄené miesto na zaparkovanie. PreÅ¡iel do vedľajÅ¡ej uliÄky a vopchal sa pod chatrnú strieÅ¡ku opusteného domu. Rýchlo vystúpil z auta a podozrivo sa obzeral okolo seba. Nevidel nikoho.â
ObiÅ¡iel auto, otvoril dvere spolujazdca a povedal: âVÅ¡etko v poriadku, generál. Môžeme ÃsÅ¥.â
Ak tlsÅ¥och vystúpil z auta a rýchlym krokom zamieril k hlavnému vchodu reÅ¡taurácie. Skúsil kľuÄku, ale bolo zamknuté. Dvere boli zatvorené, ale vnútri sa eÅ¡te svietilo. Skúsil nazrieÅ¥ dovnútra cez sklo, ale pre hustý farebný záves nevidel niÄ. Nestrácal Äas, zaÄal energicky búchaÅ¥ na dvere a neprestal, kým neuvidel, že spoza závesu nakukol chlapÃk s Äiernymi kuÄeravými vlasmi.
âKto doÄerta....,â zaÄal chlapÃk nazlostene, ale keÄ rozpoznal svojho tuÄného priateľa, radÅ¡ej vetu nedokonÄil a otvoril dvere.
âAh, to si ty. Äo tu robÃÅ¡ v tomto Äase? A kto sú tÃto páni?â
âHej, starý zlodejisko, ako sa máš? TÃto dvaja sú moji kamaráti a vÅ¡etci traja sme hladnÃ.â
âAle už je zatvorené, kuchyÅa je uprataná, už sme odchádzali.â
âMyslÃm, že tento môj priateľ Å¥a presvedÄà lepÅ¡ie ako ja,â a zamával pred nÃm sto dolárovou bankovkou.
âNuž, viete... musÃm povedaÅ¥, že viete presviedÄaÅ¥,â odpovedal chlapÃk, rýchlo zobral bankovku z tuÄnej ruky a vopchal ju do vrecka koÅ¡ele. âNech sa páÄi Äalej,â dodal, otvoril dvere dokorán a súÄasne sa mierne uklonil. Traja sa rýchlo obzreli, Äi ich nikto nesleduje, a jeden po druhom vstúpili do dverà malej reÅ¡taurácie.
ReÅ¡tauráciu tvorili dve miestnosti a nevyzerala veľmi honosne. Na zemi boli surové tmavé tehly. Vo väÄÅ¡ej miestnosti boli tri okrúhle stoly, z ktorých jeden stál na zoÅ¡liapanom a vyblednutom koberci. Okolo stolov boli vankúše, aj tieto boli dosÅ¥ opotrebované. V druhej miestnosti, naopak, bolo zariadenie v západnom Å¡týle a zdalo sa, že prostredie bolo âintÃmnejÅ¡ie.â Steny zakrývali Å¥ažké závesy teplých farieb. Osvetlenie bolo tlmené a prostredie boli prÃjemnejÅ¡ie. Dva malé stoly už boli prestreté, pripravené pre zákaznÃkov na druhý deÅ. Na každom z nich bol tmavozelený obrus s rôznymi výšivkami, obrúsky rovnakej farby, taniere zo svetlej keramiky, vidliÄky vľavo a nože vpravo a, v strede, vysoká tmavožltá svieÄka vo svietniku z Äierneho kameÅa.
âMôžete ÃsÅ¥ tam?â opýtal sa tlsÅ¥och, zatiaľ Äo pravou rukou ukazoval na menÅ¡iu miestnosÅ¥.
Bez toho, že by odpovedal, kuÄeravý chlapÃk voÅ¡iel do menÅ¡ej sály, spojil dva stoly, upravil stoliÄky a, po miernom úklone ich gestom pozval Äalej, povedal. âNech sa páÄi Äalej, tu to budete maÅ¥ pohodlné.â
VÅ¡etci traja sa usadili k stolu a tlsÅ¥och povedal: âPriprav nám tú tvoju Å¡pecialitu a dones nám tri pivá.â Potom, bez toho, že mu dal Äas na odpoveÄ, dodal: âA netvár sa, že pivo nemáš. Viem, že máš schovaných pár debniÄiek.â
Generál poÄkal, kým majiteľ reÅ¡taurácie nezmizol v kuchyni, potom zaÄal komentovaÅ¥ predchádzajúci rozhovor. âSenátor je Älovek, ktorý nerobà žiadne okolky. MusÃme si naÅho dávaÅ¥ veľký pozor. Ak by nieÄo náhodou nevyÅ¡lo, ten by ani chvÃľu neváhal, aby najal niekoho iného, aby nás odpravil.â
âTak to je dobré,â odpovedal tlsÅ¥och, âzdá sa, že tu nás vÅ¡etci skutoÄne milujú, Äo?â
âSnažme sa robiÅ¥ svoju robotu Äo najlepÅ¡ie a nestane sa nám niÄ zlé,â komentoval to ten chudý, ktorý zatiaľ nepovedal ani slovo. Poznám dobre tie osoby, ak nebudeme robiÅ¥ problémy a splnÃme vÅ¡etko, Äo sa od nás bude žiadaÅ¥, pôjde vÅ¡etko hladko a každý z nás dostane svoju odmenu.â
âÃno, peknú guľku do stredu Äela,â poznamenal ten tlstý.
âAle no tak, nekuvikaj ako zvyÄajne. Doteraz vždy vÅ¡etko dopadlo dobre, nie?â
âÃno, doteraz.â
Medzitým