Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni
struÄná, ale úÄinná analýza,â komentoval jeho slová Azakis.
âTeraz vÅ¡ak,â povedal plukovnÃk vážnym a hlbokým hlasom, âmyslÃm, že nastal Äas, aby sme o blÞiacej sa katastrofe upovedomili celú planétu.â
âA ako to chceÅ¡ urobiÅ¥?â opýtala sa Elisa zo svojho kresielka. âZdvihneme telefón, zavoláme amerického prezidenta a povieme mu: âDobrý deÅ, pán prezident, viete, stretli sme dvoch mimozemÅ¡Å¥anov a tà nám povedali, že o niekoľko dnà priletà jedna planéta, ktorá nás úplne zmetie zo sveta?â
âNuž, pokiaľ by sme to urobili takto, zistili by si odkiaľ voláme, priÅ¡li by si po nás a dali by nás zavrieÅ¥ do blázinca. Minimálne do blázinca,â odvetil Jack s úsmevom.
âNemáte nejaký globálny komunikaÄný systém, podobný naÅ¡ej Sieti?â opýtal sa zvedavý Petri plukovnÃka.
âSieÅ¥? Äo tým myslÃÅ¡?â
âJe to systém vÅ¡eobecného vzájomného prepojenia, ktorý dokáže uložiÅ¥ do pamäti a distribuovaÅ¥ Poznanie na planetárnej úrovni. Máme k nej prÃstup úplne vÅ¡etci, samozrejme, každý má urÄenú vlastnú úroveÅ prÃstupu, a pripájame sa k nej prostrednÃctvom neurálneho systému N^COM, ktorý nám už pri narodenà transplantujú priamo do mozgu.â
âÞasné,â zvolala ohromená Elisa a pokraÄovala: âV skutoÄnosti, aj my máme podobný systém. Voláme ho internet, ale, samozrejme, nie sme na vaÅ¡ej úrovni.â
âA nedal by sa ten váš âinternetâ použiÅ¥ na odoslanie správy do vÅ¡etkých miest planéty?â opýtal sa zvedavo Petri.
âNo, nie je to také jednoduché,â odvetila Elisa. âMohli by sme zadaÅ¥ informácie do systému, poslaÅ¥ správy skupinám osôb, možno aj nejaké video, a snažiÅ¥ sa rozoslaÅ¥ ich Äo najskôr, ale nemyslÃm, že by tomu niekto veril a urÄite by sa informácia nedostala ku vÅ¡etkým.â Niekoľko sekúnd rozmýšľala a potom dodala: âMyslÃm, že jediným vhodným prostriedkom je stará dobrá televÃzia.â
âTelevÃzia?â opýtal sa Azakis. Potom, obrátiac sa k Petrimu, povedal: âNebude to náhodou ten systém, Äo sme použili na zÃskanie snÃmok a filmov pri ceste sem?â
âMyslÃm, že je to práve to, Zakâ a s týmito slovami sa pustil do manipulovania s ovládaÄmi na centrálnom pulte. Po niekoľkých sekundách sa na obrovskej obrazovke zjavili niektoré predtým zaznamenané sekvencie. âHovorÃte o tomto?â
Rýchlo za sebou sa zjavovali rôzne filmy: reklamy, televÃzne noviny, futbalové zápasy, dokonca aj jeden starý film s Humphreym Bogartom.
âTo je predsa Casablanca,â zvolala oÄarená Elisa. âKde ste to vÅ¡etko naÅ¡li?â
âVaÅ¡e vysielanie sa Å¡Ãri aj do vesmÃru,â odpovedal pokojne Petri. âMuseli sme troÅ¡ku upraviÅ¥ náš systém prijÃmaÄov, ale nakoniec sme tie signály zachytili.â
âA vÄaka nim,â dodal Azakis, âsme sa dokázali nauÄiÅ¥ váš jazyk.â
âA dokonca aj ten straÅ¡ne komplikovaný,â poznamenal smutne Petri. âSkoro som sa zbláznil z tých obrázkov.â
âV každom prÃpade,â preruÅ¡il ich plukovnÃk, âje to práve to, o Äom sme hovorili, ale ani o tomto nie som presvedÄený, že by to bolo to najlepÅ¡ie rieÅ¡enie.â
âPrepáÄ, Jackâ zasiahla Elisa, nemyslÃÅ¡, že je naÄase upozorniÅ¥, predovÅ¡etkým, tvojich nadriadených v ELSAD? Nakoniec, ak som nepochopila nesprávne, na Äele tejto organizácie je predsa práve prezident Spojených Å¡tátov, nie?â
âA ty odkiaľ vieÅ¡ takéto veci?â namietol prekvapený plukovnÃk.
âAk ja mám svoje zdroje,â povedala Elisa naoko dôležito, a zasmiala sa. PrameÅ vlasov jej padal na pravé lÃce.
âAj u vás sú ženy takéto?â opýtal sa Jack dvoch mimozemÅ¡Å¥anov, ktorà scénu sledovali s prekvapeným výrazom na tvári.
âŽeny sú rovnaké v celom vesmÃre, kamarát,â odpovedal s úsmevom Azakis.
âNuž,â pokraÄoval plukovnÃk po krátkom odboÄenÃ, âmyslÃm, že máš pravdu. Takúto závažnú a znepokojujúcu novinu by mala oznámiÅ¥ seriózna a dôveryhodná inÅ¡titúcia. TroÅ¡ku sa obávam externých infiltráciÃ, do ktorých bol zapletený aj generál Campbell a tà dvaja, ktorà nás napadli. V skutoÄnosti bol mojÃm priamym nadriadeným práve generál, ale vyzerá to tak, že bol iba úplne skorumpovaným zradcom.â
âTakže to vyzerá tak, že nakoniec budeme musieÅ¥ zavolaÅ¥, ako sme hovorili na zaÄiatku, vÅ¡ak?â ozvala sa doktorka.
âMožno sa to zdá absurdné, ale zrejme je to jediné rieÅ¡enie.â
New York â Ostrov Manhattan
V luxusnej kancelárii na tridsiatom deviatom poschodà impozantného mrakodrapu postaveného medzi 5th Avenue
a 59th Street na Manhattane v New Yorku, stál pred jedným z piatich veľkých okien, ktoré ho oddeľovalo od vonkajÅ¡ieho prostredia, nie veľmi vysoký, elegantný a starostlivo upravený pán. Mal obleÄený tmavosivý oblek, urÄite taliansky, a výraznú Äervenú kravatu. Vlasy mal starostlivo uÄesané dozadu. Jeho Äierne a hlboké oÄi si premeriavali priestor za sklom v smere Central Parku, ktorý zaÄÃnal prakticky pod jeho nohami a rozprestieral sa na ploche v dĺžke Å¡tyroch kilometrov a v Å¡Ãrke približne osemsto metrov, a predstavoval vzácnu zelenú plochu, zdroj kyslÃka a zábavy pre takmer dva milióny obyvateľov ostrova.
âMôžem, pán senátor?â opýtal sa pleÅ¡atý chlapÃk s nevýraznou tvárou, kým klopal na vstupné dvere z tmavého lakovaného dreva. Vedľa dverà bola vyleÅ¡tená platniÄka, na ktorej bolo Äiernymi pÃsmenami napÃsané: âSenátor Jonathan Prestonâ.
âÄo je?â odpovedal chlap pri okne a ani sa neobzrel.
âMám pre vás Å¡ifrovanú videokomunikáciu.â
âDobre, prevezmem si to tu. Zatvorte dvere, keÄ budete odchádzaÅ¥.â
Muž sa pomaly pohol k elegantnému pÃsaciemu stolu a sadol si do Äierneho mäkkého koženého kresla. Automatickým gestom si upravil uzol kravaty, vsunul si slúchadlo do pravého ucha a stlaÄil malé sivé