Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni
âPovedzme, že v poslednom Äase som mal dosÅ¥ plný program,â odpovedal ironicky generál. âV každom prÃpade môžem potvrdiÅ¥, že intuÃcia doktorky Hunterovej bola úplne presná a že vÄaka jej objavu som sa mohol osobne zúÄastniÅ¥ jednej úplne neuveriteľnej udalosti.â
Generál urobil krátku prestávku, aby eÅ¡te viac vzbudil pozornosÅ¥ a dodal: âPán senátor, neviem, ako sa to mohlo staÅ¥, ale objav naÅ¡ej doktorky, ktorá naÅ¡la slávnu âschránku so vzácnym obsahomâ, musel nejakým spôsobom aktivovaÅ¥ systém, ktorý na naÅ¡u planétu privolal ...â Zastavil sa a, vedomý si toho, že veta, ktorú vyslovÃ, bude iba Å¥ažko pochopená, nadýchol sa a bez váhania slávnostne povedal, âkozmickú loÄ mimozemÅ¡Å¥anov.â
DôstojnÃk sa snažil dÃvaÅ¥ sa dopredu smerom na monitor, aby zachytil nejaký náznak úžasu na senátorovej tvári, ale ten ani okom nemihol. Iba si oprel lakeÅ¥ o svoj tmavý pÃsacà stôl a podoprel si bradu. Ostal tak niekoľko sekúnd nepohnute a potom jednoducho povedal: âTak sa vrátili.â
Generál naÅho ostal bez slova civieÅ¥.
Preston už vedel o mimozemšťanoch... Ako je to možné?
Senátor pomaliÄky vstal z pohodlného kresla a, prekrÞiac si ruky za chrbtom, zaÄal sa prechádzaÅ¥ okolo stola. Generál ani dvaja podriadenà za jeho chrbtom sa neodvážili povedaÅ¥ ani slovo. Iba si vymenili nesmelé pohľady a trpezlivo Äakali.
Preston sa neÄakane vrátil k pÃsaciemu stolu, oprel sa oÅ oboma rukami a, pozerajúc rovno do generálových oÄÃ, povedal: âMali ste so sebou drón. Dokázali ste nafilmovaÅ¥ tú loÄ?â
Generál sa obrátil a zúfalo oÄakával pozitÃvnu odpoveÄ od tých dvoch, Äo mu stáli za chrbtom. Chudý s úsmevom prikývol, prevzal slovo a s hrdo nafúknutou hruÄou spokojne potvrdil: âSamozrejme, pán generál, máme niekoľko filmov. HneÄ vám ich poÅ¡lem.â
Bez veľkých okolkov odsunul generála a po stlaÄenà niekoľkých klávesov pred sebou v okne na monitore senátora sa zaÄali premietaÅ¥ zábery nafilmované z tábora doktorky Hunterovej.
Preston sa oprel oboma lakÅ¥ami o pÃsacà stôl, oprel si bradu o dlaÅ a priblÞil sa k monitoru, aby mu neuÅ¡la ani jedna zo snÃmok, ktoré mu bežali pred oÄami. Najprv noÄné obrázky kamennej schránky nájdenej v zemi, potom zábery záhadnej Äiernej gule v schránke a jej prenos do laboratória. Nakoniec sa scenár zmenil. Bol jasný deÅ. Zdanlivo opretá o Å¡tyri lúÄe Äervenkastej farby prichádzajúce z rohov imaginárneho Å¡tvorca narysovaného na zemi vystupovala okrúhla striebristá Å¡truktúra. Celá zostava vytvárala akúsi pyramÃdu podobajúcu sa na Ziqqurat di Ur, ktorý sa majestátne týÄil v diaľke.
Senátor nemohol odtrhnúť oÄi od obrazovky. KeÄ uvidel dve postavy ľudského vzhľadu, ale rozhodne oveľa vyÅ¡Å¡ie než priemer, ako sa vynorili z otvoru Å¡truktúry a s rozkroÄenými nohami sa postavili na zostupnú rampu, zmohol sa iba na tlmený výkrik, pretože mal úplne stiahnuté hrdlo.
To, o Äom snÃval po celý svoj život, sa stávalo skutoÄnosÅ¥ou. VÅ¡etky jeho Å¡túdie, výskum a, predovÅ¡etkým, znaÄný kapitál investovaný do tohto projektu, koneÄne zaÄÃnali prinášaÅ¥ prvé výsledky. Postavy, ktoré videl na obrazovke, boli skutoÄne dvaja mimozemÅ¡Å¥ania, ktorà na svojej super modernej vesmÃrnej lodi preÅ¡li celý medziplanetárny priestor, aby sa znovu vrátili na Zem. Teraz by chcel povedaÅ¥ rovno do tváre tých, ktorà ho vždy kritizovali, že jeho výpoÄty boli úplne presné. Záhadná dvanásta planéta slneÄného systému skutoÄne existuje. Jej obežná dráha sa po 3 600 rokoch mala znovu skrÞiÅ¥ s obežnou dráhou Zeme a pred nÃm stáli jej dvaja obyvatelia, ktorà využili, že ich vlastná planéta âzaviezlaâ až do naÅ¡ej blÃzkosti. Znovu nás navÅ¡tÃvili, aby, ako aj predtým, ovplyvnili naÅ¡u kultúru a naÅ¡e životy. Ktovie koľkokrát to už poÄas tisÃcroÄà urobili, ale dôležité bolo, že teraz sa história opakovala. Tentokrát tu je vÅ¡ak aj on a urÄite si nenechá ujsÅ¥ túto prÃležitosÅ¥.
âVýborná práca,â povedal jednoducho senátor obrátiac sa k trom osobám, ktoré naÅho pozorne hľadeli z obrazovky. Potom, keÄ urobil jednu otoÄku na stoliÄke, dodal: âSkutoÄnosÅ¥, generál, že ste sa nechali odhaliÅ¥, naÅ¡u vec trochu komplikuje. Už nebudeme môcÅ¥ využÃvaÅ¥ možnosÅ¥ maÅ¥ ctené a vážené âuchoâ v rámci ELSAD, ale toto nás teraz už vlastne ani veľmi nezaujÃma.â
âÄo chcete povedaÅ¥, senátor?â
âTeraz už naÅ¡Ãm cieľom nie je odhaliÅ¥ hypotézy doktorky Hunterovej, bez ohľadu na to, Äi sú presné alebo nie, ani privlastniÅ¥ si âvzácny obsahâ schránky.â
âAj preto, že vôbec nie je taký vzácny,â zaÅ¡omral tlsÅ¥och.
âMôžeme prejsÅ¥ priamo k druhej fáze,â povedal senátor tváriac sa, že niÄ nepoÄul. âMáme pred sebou neuveriteľne pokrokovú technológiu, ktorá sa nám ponúka priamo na striebornom tanieri. StaÄà nám, aby sme si ju jednoducho zobrali skôr, ako to urobà niekto iný.â
âDovoľte, pán senátor,â odvážil sa nesmelo namietnuÅ¥ generál, âmoji dvaja pomocnÃci si už vyskúšali, že naÅ¡i dvaja sympatickà mimozemÅ¡Å¥ania nevyzerajú, že by sa im chcelo s nami spolupracovaÅ¥.â
âPovedzme rovno, že nás nabili,â dodal tlsÅ¥och a pomasÃroval si koleno.
âViem si predstaviÅ¥, ako ste sa k nim priblÞili,â odpovedal senátor s miernym úsmevom. âNikdy ste si nepoložili otázku, preÄo udržiavali také milé a láskavé vzÅ¥ahy s doktorkou a s plukovnÃkom Hudsonom?â
âAby som pravdu povedal, zdalo sa nám to dosÅ¥ Äudné,â odpovedal generál, âsprávali sa tak, ako keby sa poznali už veľmi dlho.â
âJa si naopak myslÃm, že boli jednoducho srdeÄnejÅ¡Ã a priateľskejÅ¡Ã ako vy.â
âNuž, fakt sme neboli veľmi láskavÃ.â
âTo, Äo sa stalo, už nezmenÃme,â zhrnul senátor. âTeraz sa musÃme skoncentrovaÅ¥ na ÄalÅ¡iu úlohu. Vy dvaja nájdite plukovnÃka a jeho kamarátku. Nesmiete ich stratiÅ¥ z oÄà ani na okamih. Máte k dispozÃcii dosÅ¥ prostriedkov aj fondov. ÄalÅ¡ie chyby vám už neodpustÃm.â
âKto mu teraz povie, že tà dvaja iÅ¡li na výlet okolo zemegule?â Å¡epkal tlsÅ¥och do ucha tomu chudému,