Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni
stupÅov a jojkajúc a vzdychajúc sa sÅ¥ažka posadil. âNo, už len to nám chýbalo.â
Oprel si jeden lakeÅ¥ o hladkú dosku a zahľadel sa z okna, ktoré bolo pred nÃm. VÅ¡imol si, že sklá boli dosÅ¥ Å¡pinavé a že na tom pravom bola prasklina Å¥ahajúca sa po takmer celej jeho dĺžke.
Naraz sa pozrel na svojho kamaráta a s úškrnom povedal: âDostal som nápad.â
âVedel som to, už poznám ten pohľad.â
âChoÄ po lekárniÄku, nech sa ti pozriem na tú hrÄu, Äo máš na hlave.â
âAby som pravdu povedal, viac sa obávam o zápästie. Dúfam, že nie je zlomené.â
âNeboj sa, napravÃm ti ho. Za mlada som chcel byÅ¥ veterinárom.â
Ani nie po hodine a po obrovských dávkach analgetÃk a po tube hojivých mastà boli dvaja spolubojovnÃci ako vymenenÃ.
Chudý sa na seba pozeral do zrkadla zaveseného na stene pri vchodových dverách a poznamenal: âTeraz môžeme pokraÄovaÅ¥,â a voÅ¡iel do spálne. O chvÃľu z nej vyÅ¡iel a v rukách držal dve dokonale vyžehlené americké vojenské uniformy.
âA tie si kde zobral?â opýtal sa udivený tlsÅ¥och.
âSú súÄasÅ¥ou núdzovej výbavy, ktorú mám so sebou. Nikdy nevieÅ¡, Äo sa môže staÅ¥.â
âTy si úplný blázon,â komentoval to tlsÅ¥och, krútiac hlavou. âA Äo s nimi budeme robiÅ¥?â
âTu je plán,â odpovedal spokojne chudý a pohodil druhovi uniformu veľkosti XXL. âTy budeÅ¡ generál Richard Wright, šéf super tajnej vládnej agentúry, o ktorej nikto nesmie niÄ vedieÅ¥.â
âJasné, je predsa super tajná. A ty?â
âJa budem tvoja pravá ruka. PlukovnÃk Oliver Morris. K vaÅ¡im službám, pane.â
âTakže som tvoj nadriadený. Až teraz sa mi to naozaj veľmi páÄi.â
âLen si nezvykaj, jasné?â odpovedal chudý so zdvihnutým ukazovákom. âA toto sú naÅ¡e dokumenty s prÃsluÅ¡nými služobnými preukazmi.â
âUf. Vyzerajú fakt ako pravé.â
âA to eÅ¡te nie je vÅ¡etko, kamarát,â a ukázal mu hlaviÄkový papier podpÃsaný priamo plukovnÃkom Jackom Hudsonom. âToto je oficiálna žiadosÅ¥ o prevzatie väzÅa za úÄelom jeho premiestnenia na âbezpeÄnejÅ¡ieâ miesto.â
âA to si kde zobral?â
âVytlaÄil som si ju, kým si bol v sprche. Äo si si myslel, že iba ty vieÅ¡ ÄarovaÅ¥ s poÄÃtaÄom?â
âNenachádzam slov. Vyzerá eÅ¡te lepÅ¡ie ako originál.â
âVojdeme na základÅu a prevezmeme generála. Ak by namietali, môžeme povedaÅ¥, nech zavolajú priamo plukovnÃka Hudsona. NemyslÃm, že mu vo vesmÃre bude fungovaÅ¥ mobil,â a obaja sa hlasno rozosmiali.
Po približne jednej hodine, keÄ sa slnko už schovalo za vysokou dunou, vojenský džÃp s plukovnÃkom a s generálom v dôsledne upravených uniformách, zastavil pred závorou pri vstupe na vojenskú základÅu Imam Ali alebo Camp Adder, ako ju prekrstili americkà vojaci poÄas vojny v Iraku. Z obrnenej strážnej búdky vyÅ¡li dvaja vojaci ozbrojenà až po uÅ¡i a rýchlo sa blÞili k vozidlu. ÄalÅ¡Ã dvaja, stojaci opodiaľ, mierili na pasažierov zbraÅami.
âDobrý veÄer, plukovnÃk,â povedal najbližšà vojak po salutovanÃ. âMôžete mi ukázaÅ¥ svoje dokumenty?â
Chudý a vysoký plukovnÃk na mieste vodiÄa nepovedal ani slovo. Vytiahol z vnútorného vrecka saka žltú obálku a podal ju vojakovi. Ten si ich pozorne prezrel, párkrát zasvietil baterkou do tvárà plukovnÃka aj generála. Generál cÃtil, ako mu po Äele steká kvapka potu, od hrÄe na nos, potom kvapla na tretà gombÃk saka, neuveriteľne napnutý na obrovskom bruchu.
âPlukovnÃk Morris a generál White,â povedal vojak a znovu zasvietil do plukovnÃkovej tváre.
âWright, generál Wright!â odpovedal rozhodne a namrzene chudý plukovnÃk. âÄo neviete ÄÃtaÅ¥, seržant?â
Seržant, ktorý priezvisko generála skomolil naschvál, sa mierne usmial a povedal: âOdprevadia vás. Nasledujte tamtých mužov,â a gestom ukázal dvom vojakom, aby odprevadili návÅ¡tevnÃkov do väzenia.
PlukovnÃk naÅ¡tartoval a pomaly sa pohol za nimi. Neurobil ani desaÅ¥ metrov, keÄ za chrbtom zaÄul: âPane, stojte!â
Tým dvom vo vozidle zamrzla krv v žilách. Ostali nehybne stáť a po chvÃľke, ktorá sa im zdala nekoneÄnou, hlas pokraÄoval: âZabudli ste si zobraÅ¥ svoje dokumenty.â
Korpulentný generál sa zhlboka nadýchol, až sa mu takmer utrhli vÅ¡etky gombÃky.
âÄakujem, seržant,â poÄakoval chudý a natiahol ruku smerom k vojakovi. âStarnem rýchlejÅ¡ie, ako by som chcel.â
Znovu sa pohli a džÃpom sledovali dvoch vojakov kráÄajúcich pred nimi, ktorà ich odviedli rýchlo k vchodu nÃzkej oÅ¡arpanej budovy. MladÅ¡Ã vojak zabúchal na bránu a voÅ¡iel bez toho, že by Äakal na odpoveÄ. Po chvÃľke sa v bráne objavil úplne holohlavý Äernoch s prÃsnou tvárou a s výložkami seržanta. Zasalutoval a povedal: âPán generál, pán plukovnÃk, prosÃm, poÄte Äalej.â
Dvaja dôstojnÃci odpovedali na pozdrav a snažiac sa ignorovaÅ¥ bolesti, ktoré sa zaÄali znovu ozývaÅ¥, vystúpili z vozidla a voÅ¡li dnu.
âSeržant,â povedal rozhodne chudý plukovnÃk, âmáme tu pÃsomný rozkaz od plukovnÃka Hudsona, ktorým nás poveruje prevziaÅ¥ generála Campbella,â a podal mu žltú obálku.â
Mohutný seržant ju otvoril, chvÃľku bez slova ÄÃtal. Potom sa svojimi Äiernymi oÄami skúmavo pozrel do oÄà plukovnÃka a povedal: âBudem to musieÅ¥ overiÅ¥.â
âNech sa páÄi,â pokojne odpovedal dôstojnÃk.
Obrovský Äernoch vytiahol zo zásuvky pÃsacieho stola ÄalÅ¡Ã list a pozorne ho porovnal s tým, ktorý mal v ruke. Znovu sa zahľadel na plukovnÃka a bez toho, že by prejavil nejaké emócie, dodal: âPodpis sa zhoduje. Nemáte niÄ proti tomu, ak mu zavolám?â
âJe to vaÅ¡a povinnosÅ¥. Ale poponáhľajme sa, prosÃm. Už sme stratili dosÅ¥ Äasu,â odpovedal chudý plukovnÃk a tváril sa, že