Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni
a jeho verný a spoľahlivý priateľ a spoloÄnÃk na cestách Petri stáli nehybne v strede, pred riadiacim pultom, a pohľadom sa snažili sledovaÅ¥ Elisu, ktorá, s rukami vo vreckách nohavÃc, nervózne prechádzala hore-dolu po miestnosti a Äosi si nezrozumiteľne mrmlala popod nos.
Jack sa, naopak, prakticky zviezol do kresielka a rukami si držal hlavu, ktorá, ako sa mu zdalo, nenormálne oÅ¥ažela. No po niekoľkých nekoneÄných minútach sa rozhodol prevziaÅ¥ situáciu do vlastných rúk. Prudko vstal a, obrátiac sa k dvom mimozemÅ¡Å¥anom, pevným hlasom povedal: âak ste si vybrali práve nás dvoch pre túto úlohu, urÄite na to máte svoje dôvody. Môžem vám povedaÅ¥ iba toľko, že vás urÄite nesklameme.â Potom sa pozrel Azakisovi do oÄà a vážne sa ho opýtal: âMohol by si mi pomocou toho diabolského vynálezu,â a ukázal na virtuálny model eÅ¡te stále sa pomaly otáÄajúcej Zeme v strede miestnosti âvysvetliÅ¥ simuláciu približovania sa vaÅ¡ej planéty?â
âŽiadny problém,â odpovedal pohotovo Azakis. Pomocou svojho zariadenia N^COM vyhľadal vÅ¡etky výpoÄty, ktoré urobili StareÅ¡inovia a zobrazil grafický model priamo pred nimi.
âToto je Nibiru,â povedal indikujúc najväÄÅ¡iu planétu, âa toto sú jej satelity, o ktorých sme hovorili.â
Okolo majestátnej planéty krúžilo sedem znaÄne menÅ¡Ãch nebeských telies, otáÄajúc sa okolo vlastnej osi rôznymi rýchlosÅ¥ami. Azakis priblÞil ukazovák k tomu, ktoré krúžilo najÄalej zo vÅ¡etkých a zväÄÅ¡il ho tak, že takmer nadobudlo rozmery dospelého Äloveka. Potom slávnostne prehovoril: âPáni, predstavujem vám Kodon, impozantnú hromadu skál, ktorá sa rozhodla, že vaÅ¡ej milovanej planéte narobà nemálo problémov.â
âAký je veľký?â opýtala sa Elisa, ktorá zvedavo podiÅ¡la k tej hrboľatej tmavosivej guli.
âPovedzme, že rozmermi sa približuje vášmu Mesiacu, je iba o nieÄo menÅ¡Ã, ale jeho hmotnosÅ¥ je takmer dvojnásobná.â Azakis urobil rýchle gesto rukou a pred nÃm sa zjavila celá slneÄná sústava s planétami pomaly sa pohybujúcimi po svojich obežných dráhach. Jednotlivé trajektórie boli zobrazené tenkými Äiarami rozliÄných farieb.
âTáto,â pokraÄoval Azakis ukazujúc na tmavoÄervenú lÃniu, âje trajektória, po ktorej sa Nibiru bude pohybovaÅ¥ poÄas fázy približovania k Slnkuâ. Potom zrýchlil pohyb planéty, aby sa priblÞila až k Zemi a dodal, âa toto je bod, kde sa orbity oboch planét skrÞia.â
Dvaja pozemÅ¡Å¥ania sledovali oÄarovanÃ, ale veľmi pozorne, Azakisovo vysvetlenie udalosti, ktorá mala o niekoľko dnà zmeniÅ¥ nielen ich životy, ale aj životy vÅ¡etkých obyvateľov naÅ¡ej planéty.
âV akej vzdialenosti od nás preletà Nibiru?â opýtal sa pokojne plukovnÃk.
âAko som povedal už predtým,â odpovedal Azakis, âNibiru sama osebe pre vás nie je veľmi nebezpeÄná. Skôr Kodon, ktorý sa letmo dotkne Zeme, ÄÃm narobà šarapatu.â EÅ¡te viac priblÞil model a ukázal im simuláciu pohybu satelitu vo chvÃli najväÄÅ¡ieho priblÞenia k obežnej dráhe Zeme. âToto bude chvÃľa maximálnej gravitaÄnej prÃÅ¥ažlivosti medzi oboma kozmickými telesami. Kodon preletà vo vzdialenosti iba 200 000 kilometrov od vaÅ¡ej planéty.â
âDo hája,â zvolala Elisa, âtak to je fakt o vlas!â
âPoslednýkrát,â pokraÄoval Azakis, âpresne pred dvoma cyklami, preletel vo vzdialenosti približne 500 000 kilometrov a vÅ¡etci vieme, Äo dokázal.â
âÃno, slávnu potopu.â
Jack stál s rukami skrÞenými za chrbtom a mierne sa pohojdával prenášajúc váhu zo Å¡piÄiek na päty a naopak. Naraz veľmi vážnym hlasom preruÅ¡il ticho slovami: âUrÄite nie som odbornÃkom v tejto téme, ale mám obavy, že žiadna pozemská technológia nedokáže urobiÅ¥ niÄ, aby zabránila takejto obrovskej katastrofe.â
âMožno by sme mohli použiÅ¥ na odklon rakety s jadrovými hlavicami,â odvážila sa povedaÅ¥ Elisa.
âTo sa deje iba vo vedecko-fantastických filmoch,â usmial sa Jack. âA potom, aj za predpokladu, že by sa vektory takéhoto typu dostali až na Kodon, budeme riskovaÅ¥, že satelit rozdrobÃme na tisÃc kusov a spôsobÃme tak dÃ¡Å¾Ä meteoritov. No a to by bol skutoÄne koniec.â
âPrepáÄte,â povedala Elisa obrátiac sa k dvom mimozemÅ¡Å¥anom. âNepovedali ste predtým, že ako výmenu za náš âveľmi vzácny plastâ by ste nám pomohli vyrieÅ¡iÅ¥ túto absurdnú situáciu? Dúfam, že skutoÄne máte nejaký dobrý nápad, ako nás podržaÅ¥, ak nie, tak je s nami koniec.â
Petri, ktorý až doteraz ostal ticho v ústranÃ, podiÅ¡iel s miernym úsmevom k trojrozmernému scenáru v miestnosti. Po rýchlom pohybe jeho pravej ruky sa zjavilo akési obrovské striebristé plávacie koleso. PriblÞil sa k nemu ukazovákom a presunul ho tak, aby sa dostal presne do stredu vzdialenosti medzi Zemou a Kodonom, a potom povedal: Toto by mohlo byÅ¥ rieÅ¡enie.â
Tell el-Mukayyar â Ãtek
V stane â laboratóriu sedeli naÅ¡i dvaja faloÅ¡nà beduÃni, ktorà sa pokúsili ukradnúť dvom mimozemÅ¡Å¥anom ich âvzácny nákladâ z ich karga modulu. Mali zapchaté ústa a boli pevne priviazanà k barelu plnému paliva. Sedeli na zemi, chrbtami opretà o Å¥ažký kovový sud na vzájomne protiľahlých stranách, takže pozerali opaÄnými smermi. Pred stanom bol na stráži jeden z doktorkiných pomocnÃkov, ktorý z Äasu na Äas nazrel dnu, aby skontroloval situáciu.
ChudÅ¡Ã z tých dvoch takmer nevládal dýchaÅ¥ od obrovskej bolesti, pretože mal urÄite zlomených pár rebier po plukovnÃkovom kopnutà do boku, no aj tak sa neprestával ani na chvÃľku obzeraÅ¥ a hľadaÅ¥ Äokoľvek, Äo by mu pomohlo oslobodiÅ¥ sa.
Cez maliÄkú dierku na stene prenikalo do stanu nesmelé popoludÅajÅ¡ie svetlo, ktoré v teplom a praÅ¡nom vzduchu vykresľovalo tenký lúÄ. Tento lÃºÄ vytváral na zemi maliÄkú bielu elipsu, ktorá sa veľmi pomaly približovala k väzÅom. Chudý, takmer hypnotizovaný sledoval túto svetlú Å¡kvrnu, no zrazu ho neÄakaný záblesk svetla preniesol do skutoÄnosti. Pravým okom zachytil, približne meter od seba, ako sa v piesku zalesklo nieÄo kovové. PootoÄil hlavu, aby uvidel lepÅ¡ie, Äo sa to vynorilo z piesku, ale nevidel dobre. Skúsil teda natiahnuÅ¥ nohu tým smerom, ale straÅ¡né pichnutie v boku mu pripomenulo stav jeho rebier a tak sa rozhodol nepokúšaÅ¥ osud. Myslel si, že aj tak by sa k tomu predmetu pravdepodobne nedostal, preto sa