Návrat. Danilo Clementoni
nich dvoch.
PlukovnÃk, chvÃľu po ukonÄenà konverzácie s doktorkou Hunterovou, zavolal majiteľovi podniku a výslovne ho požiadal o Å¡pecialitu podniku, Masgouf, podľa ktorej bola reÅ¡taurácia pomenovaná. Vzhľadom na problémy so zÃskavanÃm hlavnej suroviny, jesetera žijúceho v rieke Tigris, sa chcel uistiÅ¥, že ho v reÅ¡taurácii dostanú. Okrem toho vedel, že na jeho prÃpravu treba aspoÅ dve hodiny, preto chcel, aby veÄeru pripravili bez náhlenia, dokonale.
KeÄže maskáÄová uniforma sa mu pre túto prÃležitosÅ¥ nezdala vhodná, rozhodol sa oprášiÅ¥ svoj tmavý oblek, na ktorom svietila znaÄka Valentino, skombinovaÅ¥ ho s bielo-sivou pásikovanou hodvábnou kravatou Å¡týlu Regimental. Äierne topánky, vyleÅ¡tené, ako ich dokáže vyleÅ¡tiÅ¥ iba vojak, boli tiež talianske. Taktické hodinky k tomu sÃce vôbec nesedeli, ale bez nich by sa nedokázal zaobÃsÅ¥.
âPrichádzajú.â Å kriekavý hlas sa ozval z prijÃmaÄa podobného mobilnému telefónu, ktorý mal plukovnÃk vo vnútornom vrecku saka. Vypol ho a vyzrel von cez sklo dverÃ.
Veľké tmavé auto preÅ¡lo cez pokrÄenú igelitovú taÅ¡ku, ktorá, postrkovaná miernym veÄerným vánkom, poskakovala uprostred cesty. Po prudkom zaboÄenà zastavilo priamo pred vchodom reÅ¡taurácie. VodiÄ chvÃľku poÄkal, kým sa znovu usadà zvÃrený prach, potom opatrne vystúpil z auta. Zo slúchadla, ktoré mal vsunuté v pravom uchu, zaznelo niekoľkokrát âall clearâ. Pozorne si obzrel vopred urÄené stanoviÅ¡tia, kým sa neuistil, že vÅ¡etci jeho druhovia sú na mieste a pripravenà postaraÅ¥ sa o bezpeÄnosÅ¥ oboch hostà poÄas celej doby veÄere.
Zóna bola bezpeÄná.
Otvoril zadné dvere, natiahol opatrne pravú ruku a pomohol svojmu hosťovi vystúpiť z auta.
Elisa poÄakovala vojakovi za láskavosÅ¥ a ladne vystúpila z vozidla. Pozrela nahor a kým jej pľúca vdychovali Äistý veÄerný vzduch, dopriala si pohľad na Äarovné predstavenie, ktoré dokáže ponúknuÅ¥ iba hviezdna obloha nad púšťou.
PlukovnÃk chvÃľku váhal, Äi jej má isÅ¥ oproti alebo ostaÅ¥ vnútri miestnosti a poÄkaÅ¥, kým nevojde. Nakoniec sa rozhodol, že ostane sedieÅ¥ kde je, dúfajúc, že by takto lepÅ¡ie zamaskoval svoje rozruÅ¡enie. Tváriac sa nezaujato sa priblÞil k pultu, sadol si na vysokú stoliÄku, oprel sa ľavým lakÅ¥om o tmavú drevenú dosku, pokrútil pohárom, ÄÃm rozvÃril zvyÅ¡ok nápoja, ktorý v Åom ostal a pozoroval citrónové semienko, ako pomaly sadalo na dno.
Dvere sa otvorili so slabým zaÅ¡krÃpanÃm a vojak â vodiÄ vstúpil ako prvý, aby skontroloval, Äi je vÅ¡etko v poriadku. PlukovnÃk mu zľahka pokynul hlavou, preto sprievodca voviedol Elisu do vnútra a Å¡irokým gestom ruky jej dal prednosÅ¥.
âDobrý veÄer, doktorka Hunterová,â pozdravil plukovnÃk zdvihnúc sa zo stoliÄky a vykúzliac svoj najÄarovnejšà úsmev. âMali ste pohodlnú cestu?â
âDobrý veÄer, plukovnÃk,â odpovedala Elisa s rovnako Äarovným úsmevom. âVÅ¡etko v poriadku, Äakujem. Váš vodiÄ bol naozaj veľmi pozorný.â
âMôžete ÃsÅ¥, Äakujem,â, povedal plukovnÃk autoritatÃvnym hlasom sprievodcovi, ktorý ho vojensky pozdravil, otoÄil sa na podpätku a zmizol v tme.
âAperitÃv, pani doktorka?â opýtal sa plukovnÃk a gestom ruky privolal fúzatého barmana.
âTo isté, Äo pijete vy,â ihneÄ odpovedala Elisa ukážuc na pohár Martini, ktorý plukovnÃk eÅ¡te stále držal v ruke. Potom dodala: âMôžete ma volaÅ¥ Elisa, plukovnÃk, bude to tak lepÅ¡ie.â
âVýborne. A ty ma volaj Jack, âplukovnÃkaâ necháme pre vojakov.â
To je dobrý zaÄiatok, pomyslel si plukovnÃk.
Barman starostlivo pripravil druhé Martini a položil ho pred nového hosÅ¥a. Ona priblÞila svoj pohár k plukovnÃkovmu poháru a zacinkala nimi.
âNa zdravie,â povedala s úsmevom a Å¡tedro si z pohára odpila.
âElisa, musÃm povedaÅ¥, že dnes veÄer si naozaj prekrásnaâ, povedal plukovnÃk a prebehol ju rýchlo oÄami od hlavy až po päty.
âAni ty nevyzeráš zle. Uniforma môže maÅ¥ svoje Äaro, ale mne sa páÄiÅ¡ oveľa viac takto,â povedala so zlomyseľným úsmevom a naklonila hlavu troÅ¡ku nabok.
Jack, troÅ¡ku v rozpakoch, obrátil svoju pozornosÅ¥ na obsah pohára, ktorý mal eÅ¡te stále v ruke. ChvÃľku ho pozoroval a potom vypil vÅ¡etko jedným dúškom.
âÄo povieÅ¡, premiestnime sa k nášmu stolu?â
âVynikajúci nápad,â odpovedala âsom hladná ako vlk.â
âDal som pripraviÅ¥ Å¡pecialitu podniku. Dúfam, že ti bude chutiÅ¥.â
âNie, nehovor, že si naozaj dokázal dal pripraviÅ¥ Masgouf,â zvolala a rozÅ¡Ãrila svoje krásne zelené oÄi úžasom. âJe prakticky nemožné uloviÅ¥ jesetera v Tigrise v tomto obdobÃ.â
âAk mám hosÅ¥a ako ty, nemohol som žiadaÅ¥ menej ako to najlepÅ¡ie,â odpovedal plukovnÃk poteÅ¡ený, pretože videl, že jeho snaha bola skutoÄne ocenená. Nežne jej podal pravú ruku a vyzval ju, aby ho nasledovala. Ona mu ruku so zlomyseľným úsmevom stisla a nechala sa odprevadiÅ¥ k stolu.
MiestnosÅ¥ bola vkusne zariadená v miestnom Å¡týle. Teplé a tlmené svetlo, Å¥ažké závesy pokrývajúce takmer vÅ¡etky steny a splývali aj zo stropu. Veľký koberec so vzorom Eslimi Toranjdar pokrýval takmer celú podlahu, menÅ¡ie koberÄeky boli zase pokladené v kútoch miestnosti, ako keby ju rámovali. Samozrejme, podľa tradÃcie by mali jesÅ¥ na podlahe opierajúc sa o pohodlné a mäkké vankúše, ale plukovnÃk, ako správny muž západu, uprednostnil âklasickýâ stôl. Aj stôl bol vkusne prestretý, farby obrusu a obrúskov dokonale ladili so zvyÅ¡kom miestnosti. V pozadà znela hudba, v ktorej Darbuka9 sprevádzala v rytme Maqsum10 melódiu Oud11 a ktorá nevtieravo vypĺÅala celý priestor.
Dokonalý veÄer.
PriblÞil sa vysoký, Å¡tÃhly ÄaÅ¡nÃk a zdvorilo, s miernym úklonom, vyzval hosÅ¥ov, aby si sadli. PlukovnÃk najprv pomohol sadnúť Elise a prisunul jej stoliÄku, potom si sadol oproti nej, priÄom dal pozor, aby sa mu kravata nezoÅ¡mykla do taniera.
âJe tu skutoÄne veľmi pekne,â povedala Elisa obzerajúc sa okolo seba.
âÄakujem,â povedal plukovnÃk. âMusÃm sa priznaÅ¥, troÅ¡ku som sa bál, že sa ti tu nebude