Návrat. Danilo Clementoni
do doktorkinej náuÅ¡nice,â odpovedal druhý, oveľa chudÅ¡Ã, s veľkými a tmavými oÄami, popÃjajúc kávu z veľkého hnedastého papierového pohára. âOdtiaľ môžeme perfektne poÄuÅ¥ vÅ¡etko, Äo si povedia.â
âSnaž sa niÄ nepokaziÅ¥ a zaznamenaÅ¥ vÅ¡etko,â odvrkol druhý âinÃ¡Ä budeme musieÅ¥ zjesÅ¥ náuÅ¡nice na raÅajky.â
âNeboj sa. Poznám tento prÃstroj až veľmi dobre. Neunikne nám ani poÅ¡epnutie.â
âMusÃme sa snažiÅ¥ pochopiÅ¥, Äo vlastne odhalila doktorka,â dodal ten tlstý, ânáš šéf investoval kopec peÅazà do tajného sledovania tohto výskumu.â
âUrÄite to nebude ľahké, vzhľadom na impozantnú bezpeÄnostnú Å¡truktúru, Äo okolo toho vybudoval plukovnÃk.â Chudý muž pozrel zasnene na oblohu a dodal: Ak by mne dali Äo i len tisÃcinu z tých peÅazÃ, dnes by som si hovel pod palmou na Kube a mojÃm jediným problémom by bolo, Äi mi si mám daÅ¥ doniesÅ¥ Margaritu alebo Piña Coladu.â
âA k tomu eÅ¡te pár pekných báb v bikinách, Äo by Å¥a natierali opaľovacÃm krémom, nie?â odpovedal tlsÅ¥och a prepukol do smiechu, pri ktorom sa mu natriasalo brucho tak, že mus z neho padali omrvinky z už zjedeného sendviÄa.
âToto predjedlo je vynikajúce.â Doktorkin hlas zaznel z malého reproduktora ukrytého pod palubnou doskou trochu skreslene. âMusÃm sa ti priznaÅ¥, vôbec som neverila, že by sa pod týmto drsným vojenským âpancieromâ mohol skrývaÅ¥ takýto džentlmen.â
âNooo, vÄaka, Elisa. Ani ja by som si nikdy nebol pomyslel, že taká vysokokvalifikovaná doktorka by mohla byÅ¥, okrem toho že je pekná, aj veľmi prÃvetivá a sympatická,â ozval plukovnÃkov hlas, aj tento trochu skreslený, ale o nieÄo tichÅ¡ie.
âPoÄúvaj ich, holúbkov,â vyÅ¡lo z tlstého chlapa na sedadle vodiÄa. âPodľa mÅa skonÄia v posteli.â
âNebol by som si taký istý,â odpovedal druhý. âNaÅ¡a doktorka je rozhodne dosÅ¥ preÅ¡ibaná a neverÃm, že jedna veÄera a nejaký pochybný kompliment postaÄia na to, aby mu klesla do náruÄia.â
âDesaÅ¥ dolárov na to, že ju dnes dostane,â ozval sa tlsÅ¥och a natiahol pravú ruku smerom ku kolegovi.
âOk, ruku na to,â súhlasil druhý a zovrel ruÄisko natiahnuté pred sebou.
Kozmická loÄ Theos â Záhadné teleso
Teleso, ktoré sa zhmotnilo pred dvoma ohromenými cestovateľmi, urÄite nebolo niÄÃm, Äo by mohla napriek svojej nekoneÄnej predstavivosti vytvoriÅ¥ prÃroda. Podobalo sa na nejaký kovový kvet s troma dlhými lupeÅmi a s mierne kužeľovitým piestikom v strede. ÄasÅ¥ za piestikom mala formu Å¡esÅ¥hranného hranola s plochou základne o nieÄo väÄÅ¡ou ako bola plocha kužeľa osadeného na opaÄnej strane a fungovala ako podpera pre celú Å¡truktúru. Z troch strán s rovnakou vzdialenosÅ¥ou od Å¡esÅ¥hranu vystupovali obdĺžnikové lupene, ktorých dĺžka mala najmenej Å¡tvornásobok základne.
âVyzerá to ako nejaký starý veterný mlyn, ako tie, Äo sa použÃvali pred stároÄiami na veľkých východných prériách,â zvolal Petri, no ani na okamih neodtrhol oÄi z predmetu na veľkej obrazovke.
Azakisovi preÅ¡li po chrbte zimomriavky, keÄ si spomenul na niektoré staré prototypy, ktoré pred odletom Å¡tudoval na odporúÄania StareÅ¡inov.
âJe to vesmÃrna sonda,â povedal rozhodne Azakis. âVidel som ich niekoľko v starých archÃvoch Siete, vyzerali viac menej ako toto,â pokraÄoval a prostrednÃctvom N^COM sa snažil vyhľadaÅ¥ Äo najviac informácià o tejto téme.
âVesmÃrna sonda?â opýtal sa Petri otoÄiac sa prekvapene k svojmu druhovi. âA kedy sme ju vypustili?â
âNemyslÃm, že je naÅ¡a.â
âNie je naÅ¡a? Äo tým chceÅ¡ povedaÅ¥ priateľu?â
âTým chcem povedaÅ¥, že ju nevyrobil ani nevypustil nikto z obyvateľov planéty Nibiru.â
Petriho tvár bola ÄÃm Äalej tým viac rozruÅ¡ená. âÄo to znamená? SnÃ¡Ä mi nechceÅ¡ povedaÅ¥, že aj ty verÃÅ¡ tým sprostostiam o obyvateľoch iných planét?â
âTo, Äo viem je, že niÄ podobné nebolo skonÅ¡truované na naÅ¡ej planéte. Skontroloval som celý archÃv Siete a neexistuje žiadna zhoda s predmetom, ktorý je pred nami. Ani v projektoch, ktoré neboli nikdy realizované.â
âTo nie je možné!â, vykrÃkol Petri. âTen tvoj N^COM musà byÅ¥ mimo fázy. Skontroluj lepÅ¡ie.â
âJe mi ľúto, Petri. Už som kontroloval dvakrát a som si úplne istý, že toto dielo nie je naÅ¡e.â
Vizuálny systém s krátkym dosahom generoval trojrozmerný obraz predmetu s podrobnou vizualizáciou aj tých najmenÅ¡Ãch detailov. Hologram sa s miernou osciláciou vznášal v strede veliteľského pracoviska vo výške približne pol metra nad zemou.
Petri ho pohybom pravej ruky zaÄal otáÄaÅ¥, priÄom pozorne sledoval vÅ¡etky jeho detaily.
âVyzerá, že je vyrobený z veľmi ľahkej zliatiny kovov,â povedal Petri tónom, ktorý znel oveľa technickejÅ¡ie ako pôvodný, udivený. âMotory musia byÅ¥ napájané tými troma lupeÅmi, tak sa mi zdá, že tie sú pokryté nejakým materiálom citlivým na slneÄné svetlo.â Nakoniec sa zaÄal pohrávaÅ¥ s ovládaÄmi systému. âPiestik je urÄite nejaká anténa Äi prijÃmaÄ a vysielaÄ a v Å¡esÅ¥hrannom hranole je urÄite âmozogâ tej veci.â
Petri ÄÃm Äalej, tým rýchlejÅ¡ie otáÄal hologramom, prevracal ho v každom smere. Naraz otáÄanie zastavil a zvolal: âPozri sa sem. Äo je podľa teba toto?â opýtal sa a snažil sa zväÄÅ¡iÅ¥ obraz.
Azakis sa priblÞil Äo najviac. âVyzerá to ako symboly.â
âDva symboly, povedal by somâ, opravil ho âalebo lepÅ¡ie, jeden obrázok a Å¡tyri takmer spojené symboly.â
Azakis pokraÄoval prostrednÃctvom systému N^COM vo vyhľadávanÃ, ale nevedel nájsÅ¥ absolútne niÄ, Äo by sa aspoÅ minimálne podobalo tomu, Äo mali pred sebou.
Obrázok tvoril obdĺžnik, ktorý vypĺÅali pozdĺžne pruhy striedavo Äervenej a bielej farby. V hornom ľavom rohu bol ÄalÅ¡Ã obdĺžnik modrej farby s päťdesiatimi päťramennými hviezdami bielej farby. Vpravo od neho boli Å¡tyri symboly:
JUNO